Na scéne SND Eva Kristínová stvárnila približne 80 väčšinou dramatických
postáv. Vo výrazných ženských úlohách pôsobila aj vo filme, televízii a
v rozhlase.
Z jej vzťahu k ľudovej poézii, piesňam a obradom sa odvila línia postáv
slovenskej ženy - Zuza Javorová v Ženskom zákone, Zuzka v Statkoch
zmätkoch alebo Eva v Bačovej žene. Protipólom jej ľudových postáv boli
kreácie kráľovských typov žien – Lady Macbeth, Kleito v Atlantíde,
Gertrúda v Hamletovi. Hlavnú postavu stvárnila aj v divadelnej hre
Bertolta Brechta Matka Guráž, ktorú uviedla Činohra SND v roku 1971.
Eva Kristínová sa narodila 5. augusta 1928 v Trenčíne. Jej mladosť bola
čiastočne poznačená tvrdým osudom jej otca, ktorý bol československým
príslušníkom Štefánikových francúzskych légií. Povýšili ho na brigádneho
generála a neskôr degradovali na obyčajného vojaka, až bol z armády
prepustený. Dcéra Eva Kristínová sa pridala k Slovenskému národnému
povstaniu (SNP), kde slúžila ako spojka.
V roku 1950 absolvovala odborný divadelný kurz v Bratislave. Po ukončení
štúdia získala angažmán v SND, zároveň pôsobila v rozhlase, v televízii
a vo filme. Na doskách SND účinkovala takmer 40 rokov. Patrila aj medzi
známe a uznávané recitátorky. Jej repertoár poézie bol široký, ovládala
spamäti aj značnú časť Hviezdoslavovej tvorby.
Pred kamerou debutovala v krátkometrážnej komédii Rohy (1955), po ktorej
nasledovala komédia režiséra Paľa Bielika Nie je Adam ako Adam (1956).
Počas kariéry sa postupne predstavila v mnohých snímkach, ako napríklad
Štyridsaťštyri (1957), Smrť sa volá Engelchen (1960), Sám vojak v poli
(1964), Lucrezia Borgia (1974).
Medzi divácky obľúbené patrili jej stvárnenia svojráznych dedinských
žien v komédiách Rysavá jalovica (1970) či Zypa Cupák (1976), a hlavne
Bičianka z doliny (1981) v réžii Jozefa Zachara. Úspešné boli tiež filmy
Cesta ženy (1974), Penelopa (1977), Hody (1987).
Priama účastníčka SNP bola od roku 1968 zaslúžilou umelkyňou, nositeľkou
Československej medaily za chrabrosť, Československej medaily za
zásluhy I. stupňa, Radu SNP II. triedy, Ceny mesta Bratislavy.
Prezident SR Ivan Gašparovič udelil 1. septembra 2008 Eve Kristínovej
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja
slovenského divadelného umenia a kultúry.
V apríli 2014 odhalila spoločne s primátorom Nového Mesta nad Váhom
Jozefom Trstenským tabuľu so svojím menom počas 17. ročníka Festivalu
Aničky Jurkovičovej, kde si prevzala ocenenie Kvet Tálie.
Pri príležitosti jej 80. narodenín vyšla aj knižná publikácia s názvom Spomienky herečky, ktorú spolu s ňou napísal Ján Čomaj.
RTVS si vo vysielaní pripomenie herečku Evu Kristínovú
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) si vo vysielaní pripomenie Evu
Kristínovú. Výnimočná slovenská herečka zomrela v nedeľu 14. júna vo
veku 91 rokov. Dvojka odvysiela v pondelok o 17.25 h Návraty k hereckým
legendám. Diváci si ju môžu pripomenúť aj o 20.10 h v relácii Anjeli
strážni, na Jednotke o 22.45 v zábavnom programe Takí sme boli a tiež v
rozhlasovom vysielaní. Herecké majstrovstvo Evy Kristínovej prinesie
verejnoprávna televízia aj v utorok 16. júna o 10.00 h na Dvojke v
inscenácii Lucrezia Borgia. TASR o tom informoval PR manažér RTVS Filip
Púchovský.
Rádio Devín si v rámci Ladenia pripomenie v pondelok o 15.45 h básnické
interpretačné umenie Evy Kristínovej. V rámci Dramatického Rádia Devín
uvedie v utorok (16. 6.) o 20.00 h hru Terézie Vansovej Vlčia tma a
Boženy Slančíkovej Timravy Žriedla - Ťapákovci, v ktorých stvárnila
hlavnú úlohu. Zosnulú herečku si vo vysielaní pripomenie aj Rádio
Slovensko a Rádio Regina Západ.
Eva Kristínová začala študovať na Štátnom konzervatóriu v Bratislave v
roku 1949. Vďaka výnimočnému talentu ju prizvali aj k hosťovaniu
v Slovenskom národnom divadle, kde pôsobila takmer 40 rokov. Okrem
výrazných dramatických postáv sa vynikajúco zhostila aj úloh slovenskej
ženy, a to napríklad vo filme Bičianka z doliny či v televíznych
filmoch ako Rysavá jalovica, Kubo či Rok na dedine.